To ma tak napadlo, keď hralo A Good Year ,že dať nohy von a zapáliť si a myslieť na víno, víno v pivnici. Skočiť do bazéna bez vody a zostať tam. Že nech mi hádžu jablká. Vonku je hurikán Hanna a ja si myslím, že zajtra bude fúkať tak, že si nebudem môcť kúpiť zmrzlinu. Prší, ale tu vnútri stojí vzduch. Horí sviečka a muž /on má veľké ego a veľké reči/ leží. Má mäkké telo, ale nikto z nás sa ho nedotýka, lebo to netreba. Vo filme dlhý bozk a mne prebleskne, že ja chcem tiež. Že keď budem sedieť na tom okne, tak príde na terasu a nájde ma tam, a tak sa tak nakloní. Treba priznať romantickosť, nemusím nosiť volániky. pokračovanie článku
Také to tu je, že by som tu nosila stále mikiny aj keď je teplo, lebo mne sa to teraz tak páči, mať mikinu a okuliare, sa tak schovať a cítiť ulicu. Smeti, špaky, prach a žuvačky. Leskne sa zem a vidno dym z áut, pijú alkohol z papierových sáčkov. Chce sa mi hocikde sadnúť na zem, veď čo, veď oprášime, potom niečo nakresliť na chodník, klincom alebo tak a pripísať po slovensky, že tu som bola v lete 2008 a prišla som na to,...koho by som vedela naozaj milovať...koho už nikdy nebudem milovať...že mi fakt chutí bylinkový rajec...že keď prídem domov, nebudem vedieť, čo so sebou, ako keď vyjdeš spod zeme a uvidíš New York, je to vysoké a silné, to neprehltneš na jedenkrát. Roma. pokračovanie článku
A uz neviemkto sa ma pýtal máš pesničku? Lebo stále revem a čaká sa, že mám takú tú pesničku, čo zovrie hrdlo a dramaticky sa môžem hádzať o posteľ. Prišla som domov do Piešťan a v kuchyni som našla napísaný zoznam od mamy, že čo všetko potrebujem. Pred Amerikou. Pred letom s neviemakým číslom, keď budem hore a bude mi hrať pesnička, ako keď deti vo filmoch plačú. Nad oceánom. pokračovanie článku
Ako som tam vošla, videla som všetkých spievať chválu Bohu. Zasiahlo ma to a skoro som sa tam pri tých veľkých dverách rozplakala, lebo ich všetkých drží pocit, že On ich miluje. Ženy v šatkách a tmavých kostýmoch vyčítavo zazerali, lebo sme robili dverami prievan. Zaspievala som si nahlas. Vysoko. A potom ma moja krstná hladká po líci a že mám vydržať a nezabúdať na Toho hore. A ja som vedela, že sa ma to dotkne, pozerala som sa na jej veľké pehy na tvári, potom som si pozerala na topánky, balila tašku a najradšej si schovala oči za okuliare, v aute triaška a nejaké pesničky. Potom silný pocit viny. Za strašne veľa vecí, čo asi tak rýchlo nezmením. (A to by som zmenila seba?) pokračovanie článku
Takto doma spisujem na papierik všetky kultúrne akcie, čo mi nesmú ujsť. Vystrihovať z novín miničlánky. Žihľavový čaj, lebo očista, a hrozno. Máme doma veľmi veľa zeleniny. V pondelok nás príde určite vyšibať dedko, ktorý si už v hlave zase vytvoril nezmyselný príbeh. Ráno som nakričala na mamu, že čo chce vyzdobovať, keď žiadne veľkonočné ozdoby nemáme, len tri pomaľované sadrové zajace a pár veľmi starých vajíčok, plus nejaké dve od nás ešte zo škôlky. Napokon som to všetko naukladala na stolík v obývačke, oco priniesol tri prútiky zlatého dažďa, tak tu už máme sviatky. V podstate to dosť smiešne vyzerá, lebo v iných kútoch sme mali ešte Vianoce. Nechcem tu kresliť, lebo sa bojím, že mi budú cez plece pozerať a pýtať sa a nechcem im veľmi vysvetľovať teóriu milostného trojuholníka. Lebo to teraz riešim. Keď si prezerám všetky tie farebné časopisy, jar a zajačiky a koláčik a bylinky, vtedy sa vo mne prejaví opatrovateľstvo. Že by som sa chcela starať a postarať. Niekedy. Ako keď veľa periem, keď si kúpim Perwoll na farebné oblečko, Pur, pozametám. pokračovanie článku
Zaliaty liečivý nápoj v prášku, lebo sopel už aj včera aj dnes vo vlaku, osobák domov, vidno prach a všetky moje škrabance na zápästí. Pozerám si časopis pre ženy, všade láska a torty a ruže. Dnes film, Alabama, šťastný koniec, svadobné šaty a tak. Na tej zemi, na tom akoby úplne šukacom mieste, tam sme pili a hovorili o mužoch, vonné tyčinky a pozerať sa, či nepíše nevolá. Potom pozerať sa z okna do jeho okna, oznamovať, že vidím jeho hlavu, ale to sú náhody, že si vidíme do okien. A čakanie na fotky z inštalácie. Vysvetliť starým mužom, čo si tak hmkajú a pozerajú bohvie či so záujmom, že prečo je to ružové, to je dosť ťažké. Pútať pozornosť, vravieť mám plné zuby mužov a ich somarín, čo ťa nútia zjesť. Ale napokon sa smejú, usmievajú, a vravím si, pochopili, že jasné, asi často zamilovaná. Keďže sa Ľubošovi Kostelnému hnusia ženy čo vulgarizujú, asi to prehodnotím. pokračovanie článku
. Už som tu riadne zharmonizovaná. Snežilo, ale ja som to ani nevidela, lebo sa ležiačky chystám do práce a potom v práci, že pôjdem domov, zase ležať. Nič sa tu nedeje. Smiali sa, keď som hovorila nahlas príbehy (O opilcovi, čo mu opuchol nos a nechcel si na to dať ľad. O političkách. O dákom debilovi Borisovi, ktorý mi veľmi nahlas hovoril, že som piča, keď nemám citrón k tej vodke. O blondínke, ktorá opitá padla na zárubňu na zub a potom sa jej zdalo, že sa ten zub hýbe.). Trochu sa červenám, keď mám byť tak potichu vypočutá. pokračovanie článku
Aby som nebola zaliata sladkokyslou vodou, odcestujem. Keď už nie inak, tak aspoň na jar, v lietadle za tebou, čo chodíš po nociach a trochu reveš, Amsterdam, ale to aj ja, lebo som sa cítila oklamaná. Už to prechádza, lebo doma je jedlo a robota v čajovni, celé je to rodinné a vlastne príjemné. Spravíme si náš alternatívny workshop a potom sa opijeme. A poviem ti všetko, ako neverím, ako mi otec dal na Vianoce vodku, ako sedávame v škole na radiátore a Lena ťa vždy spomenie, až mi to je niekedy blbé a ostane mi trpko v hrdle. pokračovanie článku
Sedím na bare a ťukám. Robievam najčastejšie kávu s mliekom. Nemáme k nej keksy, ale na to si už asi zvykli. Býva mi tu smutno, hlavne keď sa zotmie a ostatní sú niekde vonku a ja nemôžem prísť. Keď nechodia ľudia, lebo obedujú vo vedľajšej pizzérii, lúštim všetko v čerstvých novinách. pokračovanie článku
Vyšla som von sama. Niekedy je tak, že sa ani nechce niekoho niekam zavolať. Za tmy sú len arabi, čo sa ťa dotknú, keď ideš okolo. Majú biele zuby a prehnane ich cítiť. Uskočiť a kráčať ďalej, neobzerať sa. pokračovanie článku
Dorýpaný lak a som v čajovni úplne nahnevaná, ležia tu a dychčia, psačie slečny, hladkám ich chodidlami. Sú veselé a keď zapískam, prídu dať pusu a to teraz vôbec nevadí. Za celý deň príde málokto. Normálne sa tam potom bojím, tak si púšťam Hunter veľmi nahlas. Mravec, ktorému vravím: Hovor mi o škodlivosti fajčenia. Tak spustil, potom som mu sľúbila, že si pozriem fotky z rumunského kraja, ale potom mi začal trochu vadiť, biochemik (tuším). Počúvala som, čo to so mnou urobí, čo sa mi stane s pľúcami a že sa mi niečo potom deje s génmi. Biochemik vždy použije cudzí výraz, a potom sa tak na mňa pozrie, že čo moja, nechápeš čo?. pokračovanie článku
Vlečieme sa strašne pomaly. Možno sa mi to zdá, lebo sa hádame a idem pár krokov pred tebou, absolútny kŕč, lebo som meškala sedem minút, lebo naša rodina verí v dokonalé chvíle. Žena v červenom tričku s nápisom zdvihla obočie, vraví si ach táto puberta. Som nervózna, čakám, či zavolá Poľka s bytom, bratislavské holuby a v podchode narátam štyri špaky. Mama mi opakuje múdrosti, nahlas prehĺta už teplú vodu a ja som veľmi nahnevaná. Potom si ju všímam, ako sa hýbe, koľko cukru sype do kávy, fair trade a ženy v bodkovaných tričkách, čokoládový koláč s brusnicami. Trochu reči, že spejem k tomu, aby zo mňa bola taká tá netradičná šlapka. Nič to, pravda to nie je. Spustím monológ, ako mi vadia cifry a rodinné rozpočty, že keď budem mať svoju rodinu, potom to budem riešiť, príde mi nezmyselné byť teraz úplne zodpovedná a dávať peniaze bezdôvodne na kôpku. pokračovanie článku
Robím veci, aj keď si sľúbim, že už hádam nikdy viac. Ako keď pracujem a idem von celá navoňaná páliť cigarety. Hasiť ich celou silou, mačkať o tú zem, vybíjam si na nich taký malý hnev, čo teraz mám. Aj naňho, ako tam sedel tri dni po sebe, pálil so mnou cigarety, cielene vedel povedať presne to, čo som potrebovala, presne v tú chvíľu. Mohol by svoje účelové frázy spísať na papier a rozdávať ako terapiu s koncom Ona ma bude milovať. Navždy. Trochu ju zmením a nepohne sa odo mňa. pokračovanie článku
Telo ako v plastikovej fólii, tej, čo ňou obalíš tanier so zajacom na smotane, lebo to raz zje len otec. Ležíš a nutne dýchaš. Na balkóne máme vypálenú dieru na koberci. Od cigarety. Ja som to nebola. Mama robí kávu, hučí to a je trochu dusno. Omylne mám oblečený dierovaný sveter, robíme si úplne stupídny test Aká som podľa toho, čo zjem?. Popálená koža, triedim fotografie, aby som nepremýšľala, upratujem. Doprdele, ten večer bol výborný, tá tvoja hra, že ja rozumiem, lebo vieš, že to je dobre, keď to tak hráš. A ja ti to zatiaľ budem hltať, veď čo. Potrebujem, aby sa ma niekto stále len nepýtal, že prečo. Ale radšej sa ma nechytaj. pokračovanie článku
Dať vedieť ľuďom, že žijem, je občas problém. Nechcem ísť ani k moru autobusom, nechcem ísť ani do Štiavnice s Máriou, nechcem ísť ani na workshop. Nechcem sedieť celé dni v stane a nasilu sa smiať a podávať si chlieb a bambino, rožok a bambino, možno paprika. Chcem byť doma a každé ráno nevnímavo pozerať telku, nemať tu nič na jedenie a potom niekam odísť na bajku, dať si niečo s cukrom na pružinovom gauči. Dávame si pusy a trochu ťa chcem, no už viem, že si ma nenechal pre inú, ale pre iného. Plačem a vravíš mi, že som (zase raz) na druhom mieste, hneď po Jančim. Obzerám si ho, sledujem, ako si podávajú jedlo a nejaký alkohol, že či je to vidno, to medzi nimi. Zhulená ozaj trapoším a provokujem, ale nič z toho. pokračovanie článku
Snívalo sa mi, že mám malú bielu kozičku, nemala ani takú hrubú a nepríjemnú srsť, chodila som s ňou normálne že po meste a medzi ľudí. Počúvam dokola úplne priemernú hudbu, dokola, a čo. Sedím na novom záhradnom nábytku na balkóne, nohy sa lepia na drevo a keď sa trochu vykloním, vidím, ako stavajú Hodokvas. Ako sa bude lesknúť zem, a to veľké lietadlo. Ako pôjdeme domov a tam a nazad a zase tam, popri ceste a ako pôjdu opité deti, a ľudia si vykričia pľúca. pokračovanie článku
Tri. Na mnohým miestach som myslela na ľudí, ktorí s nami neboli, že tak týmto by sa tam páčilo tiež. Ako sme sedeli v Tachelessi, ako tam nafetovaný chlapec robil čudné veci, tak to by mala vidieť Lena. Vlastne najkrajšie aj tak bolo to, že sme vtedy večer stáli na tom nástupišti, a značkovali nám tašky, že sme konečne niekam išli, tak, ako sme chceli, toľko sme o tom hovorili. Tak si vravím, ide éra činu. pokračovanie článku
Prihovárajú sa mi cudzí ľudia a ja sa pred cudzími vôbec nehanbím, viem aj všeličo porozprávať, som socializovaná. Pred necudzími sa ale občas hanbím, dúfam v ich empatiu, na ktorú hádam nepotrebujú slová, niečo sa prosto niekedy nedá pomenovať priamo. Inokedy sa premáva mračiaco po chodbách, no doniesol šalviu, aj medovku, aj mätu, že si spravte čaj. Dosť milé. pokračovanie článku
Natočíme všetko, čo sa deje. Lebo pred sebou už nemáme ozaj žiadne tajomstvá. Vieme byť na seba aj hnusné, ako pozorujem, ale tak asi sa to stáva, nie sme prvé ani posledné. A spoznávať na vlastnom, že kde sú hranice, pokiaľ sa to smie a nesmie, o tom je náš život. Robiť svietidielka, lebo to sa predsa má, tešiť sa na prázdniny, chodiť na slnko a dať pozor, aby sa nespálil nos. pokračovanie článku
Prišiel môj strýko v žltom svetri, on je vždy taký štýlový biznismuž. Pije málo silnej kávy a moja mama sa vždy snaží spraviť mu ju takú, aby nefrflal. Kričí a smeje sa rovnako ako môj otec. Rada ich počúvam, lebo sa celý život predbiehajú, kto je aký, kto sa cíti lepšie, kto sa má lepšie, najlepšie je, keď zhodnotia, že je to viacmenej vyvážené. Nehanbia sa pred sebou, každý v tom svojom svetri. pokračovanie článku
Je výborné zažiť niečo skutočné. Ako keď nám Jenti povedala, že tých ľudí vyviedli na čerstvo poorané pole a oni cítili, že zem vonia. Zem voní aj keď trochu prší v Horskom parku, aj včera, keď sme šli tadiaľ s Annou na stanicu. Skutočná bola aj žena, šialená žena vo fialovom. Fialový klobúk, kabát, nohavice, topánky, pásikové ponožky, zakladač na papiere, taška, všetko bolo fialové. Keď stretnete niekoho takto fialového, to je prerod módy, to sa mi celkom chcelo byť celá v oranžovej napríklad. A kráčala stotožnene. Bola v minulom živote určite nejakou dvornou dámou, aj ja som bola, vonia mi tento bergamot. pokračovanie článku
Chce sa mi plakať nad pochopením, že už rozumiem, že sa až hanbím za detinskosť. Už nebudem, sľubujem. Ticho som. Upratala som všade, nábytok je nacucaný včelím voskom, čistím. Pierkový vankúš sa roztrhal a z tretieho poschodia pršali chumáčiky. Leje. Je vlhko. Holuby smrdia, keď zmoknú. pokračovanie článku
Trasú sa mi členky, asi únavou. Tri noci som poriadne nespala, všade je ťažký vzduch. Vetrám a mrznú mi prsty. Všetci tí hnusní chlapi majú trápne biele tričká a svietia svietia, pijú a svietia, ligotavé dúhovky, slintajú a vylievajú poldecáky, len to dávam z toho pultu preč, nalievam mate mate lemon mate green, tridsať, som aj šatniarkou, všade tráva. Ogrcané rohy, všetci pozosúvaní pri radiátoroch. Prekračujem pooblievané topánky a nohavice, všetci sa monotónne hýbu, dark, daj mi číslo, nalej mi vodu, potrebujem si vyrovnať hladinu v žalúdku. pokračovanie článku
Staviam nazad rozbitú keramiku, Anuk rozobrala pájkovačku a robí šperky, ktoré sa hodia sem aj sem a tuto to vyzerá Anna výborne, smrdí tam polyester, lebo muži niečo vyrábajú. Tvorivé. pokračovanie článku
Viem, že keď bude leto, odídeme, rôzne miesta, rôzne kúty, iní ľudia, nie navždy. Navždy sa použiť nedá. Dogrcám sa, keď to už za mňa niekto neukončí. Nevravte, že preháňame, my len chceme byť niekde, kde sa dá už teraz vedieť, že tam patríme, že to je odrazové miesto, vyskoč, vyskoč do výšin, nezabije to, to len posúva. V každom prípade. pokračovanie článku
Ono to teraz vôbec nie príjemné. Čaká sa. S takou tou čepieľkou na zátylku, nereže, ale šteklí. Zastavil sa čas pre udalosti, už to len samé niekam beží a ja som zvedavá. Vsugerovávam si silný pocit istoty, že zhnijem nad rysovacou doskou, čo vôbec nie je prípad pre môj chtivý rozlet. pokračovanie článku
Niekedy mi trápnosť vôbec nevadí. Kráčanie v tme, prší na cigaretu a mne z očí. Len aby som si nepripadala spokojná.
S oranžovými nohami sa predieram pomedzi anglicky hovoriacich odborníkov na mladé umenie, elegantné panie sa pozastavujú a s prepletenými rukami uznanlivo kývu hlavou že rozumieme tvorbe. pokračovanie článku
Mlčím, keď niekto silnejšie hovorí. Kreslím, keď chcem silnejšie hovoriť. pokračovanie článku
Vravím, keď mi dávaš pusu na vlasy, že už nebudem dupať ako sedemročná, a ty mi vravíš, keď mi dávaš pusu na vlasy, že už ma nebudeš nútiť pri obede jesť to, čo mi nechutí. Cítime sa asi všetci občas o dosť mladší. Večer som pri ceste od toho, ktorý má vždy najviac času na svete a nikdy sa nikam neponáhľa, premýšľala o rozmanitosti okolo mňa, že koľko síl ma stojí byť zadobre všade, že vlastne mne možno až príliš záleží byť zadobre všade, kľudne by som sa mohla aj pohádať s tebou a s tebou, ale tak poriadne nahlas, niekde hystericky pred ľuďmi, tak, jak to doma robím, jak to len ja viem, no ja živím v sebe okrem nejakých zbytočností aj dôležitý pokoj. Spojka. pokračovanie článku
Vedela by som nahrádzať stratené všeličím novým, čistým, ale to by som vedela len ja. Sú v povetrí zbytky, roztrhané vnútra, viem, že vieš, že ich vnímame, neviem pomáhať, keď sama potrebujem pomoc. Asi si ani spolu nevieme pomáhať. Časom sa zo mňa olupuje prach. Som doma sama, pretože sa tu všetci tlačíme a nie sme zvyknutí bývať tu všetci pokope. Mama slzí, lebo je to romantické, večerať svorne pri sviečkach a spievať falošne koledy, tieto Vianoce sú o láske medzi nami, ale sa to aj tak všetko kazí, lebo dcéry sú mĺkve a nespolupracujú. Chcela by slová ochutené horským medom, neviem to teraz dávať, sory Ježiško. pokračovanie článku
Medzi podlhovastými bordó stenami vychutnávam sestrinu prítomnosť, rozprávame sa nielen očami. Po čase. Rodinnosť. Hrá to dosť nahlas a tak sa k sebe máme najbližšie, ako je to v tej chvíli možné. Rada sa na ňu usmievam, lebo viem, že rozumie najviac, lebo v nás koluje niečo rovnaké.
Vedľa jedia krvácajúce bifteky. Predávam im dve cigy za stovku, vnímam tú záväznosť, ešte niečo budú chcieť.
Máme narušenú rozprávaciu niť, lebo sú hluční. Opití a hluční. Starý chlípnik, má 34 rokov, ženu, dve nepodarené chlapčenské deti, najskvelejšiu a najvýnosnejšiu prácu a svoju nehrdosť a pučiace brucho. Pokorný, mladší vedľa neho, trochu sa asi hanbí za kamoša. pokračovanie článku
Náš vek povoľuje veriť. Spievam nahlas, ako Lucia, je to to najlepšie, čo teraz môžem, je to to najúprimnejšie, počuť to neviemkam až, až k susedom Talianom, prekrikujem ich kriky, vôbec to tu nie je vianočné, ale aj tak nemám chuť na punč a strom, ale to pre tú nevyrovnanosť v tebe, mi vravia. Spanie.. Reparujeme svoje telá, každé v rôznych domovoch a vravíme si už to nikdy nebude také ako predtým, už to bude len ťažšie. pokračovanie článku
20, viac som v Bratislave ako doma v Piešťanoch.
324902825
romavajgelovagmail.com
| << < November 2009 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | ||||||
