reklama

Vandalizmus

Dorýpaný lak a som v čajovni úplne nahnevaná, ležia tu a dychčia, psačie slečny, hladkám ich chodidlami. Sú veselé a keď zapískam, prídu dať pusu a to teraz vôbec nevadí. Za celý deň príde málokto. Normálne sa tam potom bojím, tak si púšťam Hunter veľmi nahlas. Mravec, ktorému vravím: Hovor mi o škodlivosti fajčenia. Tak spustil, potom som mu sľúbila, že si pozriem fotky z rumunského kraja, ale potom mi začal trochu vadiť, biochemik (tuším). Počúvala som, čo to so mnou urobí, čo sa mi stane s pľúcami a že sa mi niečo potom deje s génmi. Biochemik vždy použije cudzí výraz, a potom sa tak na mňa pozrie, že čo moja, nechápeš čo?.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Dnes pri filme, kde decká zhodili z lode tučného chalana a on sa zabil, a oni najprv chceli, aby umrel, a potom ho tam v lese pochovali a grcali a nevedeli s tým žiť, už aj ten malý pochopil, že to iné nikdy nebude. Sotili a zabili.

Chceli sme s Denisou robiť vandalizmus, ale doma na to nemám guráž, tak som len prenášala spreje a akrylové farby v šušťavom sáčiku, obzerala cudzie majetky, že kde by sa to hodilo. O tom, ako sa mi snívalo, že holuby požierajú ľudskú špinu a ostane len svetlo. Ale nie je stena, len všade kamery, zostáva povedať tým chichichi dievčatám: Zlezte z múrika, zavadziate, idem tu robiť art. Tak sme len ležali, blízko boli kone a rieka, chcela som ti vravieť o knihách, ktoré asi nikdy neprečítaš, lebo si stále držíš pod slovami prst, ako keď nás učili spájať slabiky. Niečo je jednoducho nutnosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sestra má vyvrtnutý členok, hovorí mi haj mendy a krivká do mesta, najprv šampón a potom fén, stojíme spolu v kúpeľni a ona frfle, že má otrasnú bradu. Mňa vždy pri nej napadne, že ona sa presadí.

Snažím sa sem dostať fotky z Oravy, ako sme na veľkú stenu namaľovali kozu aj s vnútornosťami, s obrovským oranžovým vemenom, to bolo o Silviinom kozmopole-(pol kozy), všetko je pre niečo. Ale vždy pôjde okolo nejaká žena s tyrkysovými plavkami a nepochopí to.

V Bratislave budem musieť mať brigádu, dokladanie tovaru v červenej veste, alebo potom už len manuálne pomocné práce pre mužov, livechaty a podobné svieže práce v mladom kolektíve, lolitka s ulepenými ústami od lízatka. Niečo sa nájde, lebo život je ťažký. Potom si kúpim posteľ a budem z nej sledovať toho frajera blonďavej, čo má zlé vlasy a dobrý telefón. Možno zažmúrim oči, ako keď mama hltá moje knižky, kde je to samé sprosté slovo, mohla by ich pozvýrazňovať všetky doradu a potom ukazovať, nech sa červenajú kamošky v dokonalých rodinách.

Romana Vajgelová

Romana Vajgelová

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

20, viac som v Bratislave ako doma v Piešťanoch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáseptember 2008január 2007február 2007marec 2007apríl 2007máj 2007jún 2007júl 2007august 2007september 2007december 2007január 2008február 2008marec 2008jún 2008

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu