Dnes pri filme, kde decká zhodili z lode tučného chalana a on sa zabil, a oni najprv chceli, aby umrel, a potom ho tam v lese pochovali a grcali a nevedeli s tým žiť, už aj ten malý pochopil, že to iné nikdy nebude. Sotili a zabili.
Chceli sme s Denisou robiť vandalizmus, ale doma na to nemám guráž, tak som len prenášala spreje a akrylové farby v šušťavom sáčiku, obzerala cudzie majetky, že kde by sa to hodilo. O tom, ako sa mi snívalo, že holuby požierajú ľudskú špinu a ostane len svetlo. Ale nie je stena, len všade kamery, zostáva povedať tým chichichi dievčatám: Zlezte z múrika, zavadziate, idem tu robiť art. Tak sme len ležali, blízko boli kone a rieka, chcela som ti vravieť o knihách, ktoré asi nikdy neprečítaš, lebo si stále držíš pod slovami prst, ako keď nás učili spájať slabiky. Niečo je jednoducho nutnosť.
Sestra má vyvrtnutý členok, hovorí mi haj mendy a krivká do mesta, najprv šampón a potom fén, stojíme spolu v kúpeľni a ona frfle, že má otrasnú bradu. Mňa vždy pri nej napadne, že ona sa presadí.
Snažím sa sem dostať fotky z Oravy, ako sme na veľkú stenu namaľovali kozu aj s vnútornosťami, s obrovským oranžovým vemenom, to bolo o Silviinom kozmopole-(pol kozy), všetko je pre niečo. Ale vždy pôjde okolo nejaká žena s tyrkysovými plavkami a nepochopí to.
V Bratislave budem musieť mať brigádu, dokladanie tovaru v červenej veste, alebo potom už len manuálne pomocné práce pre mužov, livechaty a podobné svieže práce v mladom kolektíve, lolitka s ulepenými ústami od lízatka. Niečo sa nájde, lebo život je ťažký. Potom si kúpim posteľ a budem z nej sledovať toho frajera blonďavej, čo má zlé vlasy a dobrý telefón. Možno zažmúrim oči, ako keď mama hltá moje knižky, kde je to samé sprosté slovo, mohla by ich pozvýrazňovať všetky doradu a potom ukazovať, nech sa červenajú kamošky v dokonalých rodinách.