Chcela by som teraz prepadnutie sa vsne, ako mi kedysi teta psychologička s bordovými nechtamivravievala, lež tu kľudne a predstav si veľkú loď. Aj spirátmi? Aj s pirátmi. A jako sa to kolíše ahojdá, a ty si tam.
Snažím sa znovu plávať,uvoľňovať svaly, ktorých názvy nepoznám.
Nemám rada, keď prídetejak veľká voda, chcete všetko ochytať, mňa tušímnechcete ochytať, alebo možno len jeden ma chce ochytať.
Rada som, keď sú ľudia včajovni, som zodpovedná za krásu v nej. Zmizli zostien obrazy a ja cítim výzvu, že by som mohla aj janiečo namaľovať, ale vopred viem, že to teraz nie je možné.Teraz je január, vypálený január, pekelnýjanuár, v januári sa mení všetko za dlhéobdobie, január je nechutne studený a nezasneženýa chce to silu a teplo z nás, lovím to, nejakípáni si za stoličkami povedia, že dievčatá achlapci, nechceme váš art, bežte domov, začnem asi pásťhúsky, zošaliem na chorobu z piešťanského universa.
A tak sa chystám, skôrduševne než nejako hmotne, je to celé dosť asi úbohé.
A je mi trochu smutno.
A ty sa na mňa len usmievaš a vravíšmi o mikrobiológii, nejaké zákony prírodydo toho miešaš, potom akože čakáš nejaké mojereakcie, vravíš mi, nemrač sa tu, potom sa mi smejete, žepozerajte, ona nás nemá rada, chachachá, ojedenástej v noci, nuž muž, nikdy nebudem tvoja, veď ty domňa vôbec nevidíš.
A tak mi dobre padlo zastaviť sa. Vnoci. Vnímať pokoj, ktorý má on v sebe, stále,ako všetko robí pomaly, premyslene, rozprávať sa vnoci o hudbe a filmoch, rada sa rozprávam o hudbe a filmoch, nielen v noci,lebo je toho veľa nepoznaného. Proste sa zastaviť.
Predstavujem si veľkú pirátskuloď, jak ma vcuclo do kajuty a môžem tam nerušene ležať anikto odo mňa nič nechce, len vyliezť von a kontrolovať, čineprší. A je skoro leto.