Bloghttp://vajgelova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskokno (vajgelova)To ma tak napadlo, keď hralo    A Good Year   ,že dať nohy von a zapáliť si a myslieť na víno, víno v pivnici. Skočiť do bazéna bez vody a zostať tam. Že nech mi hádžu jablká. Vonku je hurikán Hanna a ja si myslím, že zajtra bude fúkať tak, že si nebudem môcť kúpiť zmrzlinu. Prší, ale tu vnútri stojí vzduch. Horí sviečka a muž /on má veľké ego a veľké reči/ leží. Má mäkké telo, ale nikto z nás sa ho nedotýka, lebo to netreba. Vo filme dlhý bozk a mne prebleskne, že ja chcem tiež. Že keď budem sedieť na tom okne, tak príde na terasu a nájde ma tam, a tak sa tak nakloní. Treba priznať romantickosť, nemusím nosiť volániky. Sat, 06 Sep 2008 04:32:03 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/163236/okno.html?ref=rsspitbull (vajgelova)Také to tu je, že by som tu nosila stále mikiny aj keď je teplo, lebo mne sa to teraz tak páči, mať mikinu a okuliare, sa tak schovať a cítiť ulicu. Smeti, špaky, prach a žuvačky. Leskne sa zem a vidno dym z áut, pijú alkohol z papierových sáčkov. Chce sa mi hocikde sadnúť na zem, veď čo, veď oprášime, potom niečo nakresliť na chodník, klincom alebo tak a pripísať po slovensky, že tu som bola v lete 2008 a prišla som na to,...koho by som vedela naozaj milovať...koho už nikdy nebudem milovať...že mi fakt chutí bylinkový rajec...že keď prídem domov, nebudem vedieť, čo so sebou, ako keď vyjdeš spod zeme a uvidíš New York, je to vysoké a silné, to neprehltneš na jedenkrát. Roma.Mon, 01 Sep 2008 02:46:47 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/162539/pitbull.html?ref=rsshorúčka (vajgelova)A uz neviemkto sa ma pýtal máš pesničku? Lebo stále revem a čaká sa, že mám takú tú pesničku, čo zovrie hrdlo a dramaticky sa môžem hádzať o posteľ. Prišla som domov do Piešťan a v kuchyni som našla napísaný zoznam od mamy, že čo všetko potrebujem. Pred Amerikou. Pred letom s neviemakým číslom, keď budem hore a bude mi hrať pesnička, ako keď deti vo filmoch plačú. Nad oceánom.Fri, 13 Jun 2008 17:00:17 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/151844/horucka.html?ref=rssako prežiť (vajgelova)Ako som tam vošla, videla som všetkých spievať chválu Bohu. Zasiahlo ma to a skoro som sa tam pri tých veľkých dverách rozplakala, lebo ich všetkých drží pocit, že On ich miluje. Ženy v šatkách a tmavých kostýmoch vyčítavo zazerali, lebo sme robili dverami prievan. Zaspievala som si nahlas. Vysoko. A potom ma moja krstná hladká po líci a že mám vydržať a nezabúdať na Toho hore. A ja som vedela, že sa ma to dotkne, pozerala som sa na jej veľké pehy na tvári, potom som si pozerala na topánky, balila tašku a najradšej si schovala oči za okuliare, v aute triaška a nejaké pesničky. Potom silný pocit viny. Za strašne veľa vecí, čo asi tak rýchlo nezmením. (A to by som zmenila seba?)Sun, 13 Apr 2008 12:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/143086/ako-prezit.html?ref=rsspur(e) (vajgelova)Takto doma spisujem na papierik všetky kultúrne akcie, čo mi nesmú ujsť. Vystrihovať z novín miničlánky. Žihľavový čaj, lebo očista, a hrozno. Máme doma veľmi veľa zeleniny. V pondelok nás príde určite vyšibať dedko, ktorý si už v hlave zase vytvoril nezmyselný príbeh. Ráno som nakričala na mamu, že čo chce vyzdobovať, keď žiadne veľkonočné ozdoby nemáme, len tri pomaľované sadrové zajace a pár veľmi starých vajíčok, plus nejaké dve od nás ešte zo škôlky. Napokon som to všetko naukladala na stolík v obývačke, oco priniesol tri prútiky zlatého dažďa, tak tu už máme sviatky. V podstate to dosť smiešne vyzerá, lebo v iných kútoch sme mali ešte Vianoce. Nechcem tu kresliť, lebo sa bojím, že mi budú cez plece pozerať a pýtať sa a nechcem im veľmi vysvetľovať teóriu milostného trojuholníka. Lebo to teraz riešim. Keď si prezerám všetky tie farebné časopisy, jar a zajačiky a koláčik a bylinky, vtedy sa vo mne prejaví opatrovateľstvo. Že by som sa chcela starať a postarať. Niekedy. Ako keď veľa periem, keď si kúpim Perwoll na farebné oblečko, Pur, pozametám.Sat, 22 Mar 2008 15:15:15 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/139594/pure.html?ref=rssNapísať všetko, čo sa teraz deje (vajgelova)Zaliaty liečivý nápoj v prášku, lebo sopel už aj včera aj dnes vo vlaku, osobák domov, vidno prach a všetky moje škrabance na zápästí. Pozerám si časopis pre ženy, všade láska a torty a ruže. Dnes film, Alabama, šťastný koniec, svadobné šaty a tak. Na tej zemi, na tom akoby úplne šukacom mieste, tam sme pili a hovorili o mužoch, vonné tyčinky a pozerať sa, či nepíše nevolá. Potom pozerať sa z okna do jeho okna, oznamovať, že vidím jeho hlavu, ale to sú náhody, že si vidíme do okien. A čakanie na fotky z inštalácie. Vysvetliť starým mužom, čo si tak hmkajú a pozerajú bohvie či so záujmom, že prečo je to ružové, to je dosť ťažké. Pútať pozornosť, vravieť mám plné zuby mužov a ich somarín, čo ťa nútia zjesť. Ale napokon sa smejú, usmievajú, a vravím si, pochopili, že jasné, asi často zamilovaná. Keďže sa Ľubošovi Kostelnému hnusia ženy čo vulgarizujú, asi to prehodnotím.Sun, 10 Feb 2008 00:30:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/133142/Napisat-vsetko-co-sa-teraz-deje.html?ref=rsslet´s dance (vajgelova). Už som tu riadne zharmonizovaná. Snežilo, ale ja som to ani nevidela, lebo sa ležiačky chystám do práce a potom v práci, že pôjdem domov, zase ležať. Nič sa tu nedeje. Smiali sa, keď som hovorila nahlas príbehy (O opilcovi, čo mu opuchol nos a nechcel si na to dať ľad. O političkách. O dákom debilovi Borisovi, ktorý mi veľmi nahlas hovoril, že som piča, keď nemám citrón k tej vodke. O blondínke, ktorá opitá padla na zárubňu na zub a potom sa jej zdalo, že sa ten zub hýbe.). Trochu sa červenám, keď mám byť tak potichu vypočutá.Fri, 04 Jan 2008 12:12:12 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/127361/lets-dance.html?ref=rssRužové kamene (vajgelova)Aby som nebola zaliata sladkokyslou vodou, odcestujem. Keď už nie inak, tak aspoň na jar, v lietadle za tebou, čo chodíš po nociach a trochu reveš, Amsterdam, ale to aj ja, lebo som sa cítila oklamaná. Už to prechádza, lebo doma je jedlo a robota v čajovni, celé je to rodinné a vlastne príjemné. Spravíme si náš alternatívny workshop a potom sa opijeme. A poviem ti všetko, ako neverím, ako mi otec dal na Vianoce vodku, ako sedávame v škole na radiátore a Lena ťa vždy spomenie, až mi to je niekedy blbé a ostane mi trpko v hrdle.Tue, 25 Dec 2007 14:50:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/126041/Ruzove-kamene.html?ref=rssPlačka (vajgelova)Sedím na bare a ťukám. Robievam najčastejšie kávu s mliekom. Nemáme k nej keksy, ale na to si už asi zvykli. Býva mi tu smutno, hlavne keď sa zotmie a ostatní sú niekde vonku a ja nemôžem prísť. Keď nechodia ľudia, lebo obedujú vo vedľajšej pizzérii, lúštim všetko v čerstvých novinách.Fri, 14 Sep 2007 13:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/111773/Placka.html?ref=rssIt´s time (vajgelova)Vyšla som von sama. Niekedy je tak, že sa ani nechce niekoho niekam zavolať. Za tmy sú len arabi, čo sa ťa dotknú, keď ideš okolo. Majú biele zuby a prehnane ich cítiť. Uskočiť a kráčať ďalej, neobzerať sa.Fri, 31 Aug 2007 23:33:23 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/110076/Its-time.html?ref=rssVandalizmus (vajgelova)Dorýpaný lak a som v čajovni úplne nahnevaná, ležia tu a dychčia, psačie slečny, hladkám ich chodidlami. Sú veselé a keď zapískam, prídu dať pusu a to teraz vôbec nevadí. Za celý deň príde málokto. Normálne sa tam potom bojím, tak si púšťam Hunter veľmi nahlas. Mravec, ktorému vravím: Hovor mi o škodlivosti fajčenia. Tak spustil, potom som mu sľúbila, že si pozriem fotky z rumunského kraja, ale potom mi začal trochu vadiť, biochemik (tuším). Počúvala som, čo to so mnou urobí, čo sa mi stane s pľúcami a že sa mi niečo potom deje s génmi. Biochemik vždy použije cudzí výraz, a potom sa tak na mňa pozrie, že čo moja, nechápeš čo?.Mon, 27 Aug 2007 19:19:19 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/109446/Vandalizmus.html?ref=rssToto je pre neho (vajgelova)Vlečieme sa strašne pomaly. Možno sa mi to zdá, lebo sa hádame a idem pár krokov pred tebou, absolútny kŕč, lebo som meškala sedem minút, lebo naša rodina verí v dokonalé chvíle. Žena v červenom tričku s nápisom zdvihla obočie, vraví si ach táto puberta. Som nervózna, čakám, či zavolá Poľka s bytom, bratislavské holuby a v podchode narátam štyri špaky. Mama mi opakuje múdrosti, nahlas prehĺta už teplú vodu a ja som veľmi nahnevaná. Potom si ju všímam, ako sa hýbe, koľko cukru sype do kávy, fair trade a ženy v bodkovaných tričkách, čokoládový koláč s brusnicami. Trochu reči, že spejem k tomu, aby zo mňa bola taká tá netradičná šlapka. Nič to, pravda to nie je. Spustím monológ, ako mi vadia cifry a rodinné rozpočty, že keď budem mať svoju rodinu, potom to budem riešiť, príde mi nezmyselné byť teraz úplne zodpovedná a dávať peniaze bezdôvodne na kôpku.Fri, 10 Aug 2007 23:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/107346/Toto-je-pre-neho.html?ref=rssklementína345 (vajgelova)Robím veci, aj keď si sľúbim, že už hádam nikdy viac. Ako keď pracujem a idem von celá navoňaná páliť cigarety. Hasiť ich celou silou, mačkať o tú zem, vybíjam si na nich taký malý hnev, čo teraz mám. Aj naňho, ako tam sedel tri dni po sebe, pálil so mnou cigarety, cielene vedel povedať presne to, čo som potrebovala, presne v tú chvíľu. Mohol by svoje účelové frázy spísať na papier a rozdávať ako terapiu s koncom Ona ma bude milovať. Navždy. Trochu ju zmením a nepohne sa odo mňa.Sat, 04 Aug 2007 12:12:12 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/106495/klementina345.html?ref=rssPávy v klietke (vajgelova)Telo ako v plastikovej fólii, tej, čo ňou obalíš tanier so zajacom na smotane, lebo to raz zje len otec. Ležíš a nutne dýchaš. Na balkóne máme vypálenú dieru na koberci. Od cigarety. Ja som to nebola. Mama robí kávu, hučí to a je trochu dusno. Omylne mám oblečený dierovaný sveter, robíme si úplne stupídny test Aká som podľa toho, čo zjem?. Popálená koža, triedim fotografie, aby som nepremýšľala, upratujem. Doprdele, ten večer bol výborný, tá tvoja hra, že ja rozumiem, lebo vieš, že to je dobre, keď to tak hráš. A ja ti to zatiaľ budem hltať, veď čo. Potrebujem, aby sa ma niekto stále len nepýtal, že prečo. Ale radšej sa ma nechytaj.Wed, 25 Jul 2007 22:22:22 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/105340/Pavy-v-klietke.html?ref=rssZajac v sáčku (vajgelova)Dať vedieť ľuďom, že žijem, je občas problém. Nechcem ísť ani k moru autobusom, nechcem ísť ani do Štiavnice s Máriou, nechcem ísť ani na workshop. Nechcem sedieť celé dni v stane a nasilu sa smiať a podávať si chlieb a bambino, rožok a bambino, možno paprika. Chcem byť doma a každé ráno nevnímavo pozerať telku, nemať tu nič na jedenie a potom niekam odísť na bajku, dať si niečo s cukrom na pružinovom gauči. Dávame si pusy a trochu ťa chcem, no už viem, že si ma nenechal pre inú, ale pre iného. Plačem a vravíš mi, že som (zase raz) na druhom mieste, hneď po Jančim. Obzerám si ho, sledujem, ako si podávajú jedlo a nejaký alkohol, že či je to vidno, to medzi nimi. Zhulená ozaj trapoším a provokujem, ale nič z toho.Wed, 11 Jul 2007 23:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/103655/Zajac-v-sacku.html?ref=rss-nenechať nič (vajgelova)Snívalo sa mi, že mám malú bielu kozičku, nemala ani takú hrubú a nepríjemnú srsť, chodila som s ňou normálne že po meste a medzi ľudí. Počúvam dokola úplne priemernú hudbu, dokola, a čo. Sedím na novom záhradnom nábytku na balkóne, nohy sa lepia na drevo a keď sa trochu vykloním, vidím, ako stavajú Hodokvas. Ako sa bude lesknúť zem, a to veľké lietadlo. Ako pôjdeme domov a tam a nazad a zase tam, popri ceste a ako pôjdu opité deti, a ľudia si vykričia pľúca.Mon, 02 Jul 2007 19:19:19 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/102350/nenechat-nic.html?ref=rssAj Berlín (vajgelova)Tri. Na mnohým miestach som myslela na ľudí, ktorí s nami neboli, že tak týmto by sa tam páčilo tiež. Ako sme sedeli v Tachelessi, ako tam nafetovaný chlapec robil čudné veci, tak to by mala vidieť Lena. Vlastne najkrajšie aj tak bolo to, že sme vtedy večer stáli na tom nástupišti, a značkovali nám tašky, že sme konečne niekam išli, tak, ako sme chceli, toľko sme o tom hovorili. Tak si vravím, ide éra činu.Wed, 20 Jun 2007 22:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/100638/Aj-Berlin.html?ref=rssPotrebnosť (vajgelova)Prihovárajú sa mi cudzí ľudia a ja sa pred cudzími vôbec nehanbím, viem aj všeličo porozprávať, som socializovaná. Pred necudzími sa ale občas hanbím, dúfam v ich empatiu, na ktorú hádam nepotrebujú slová, niečo sa prosto niekedy nedá pomenovať priamo. Inokedy sa premáva mračiaco po chodbách, no doniesol šalviu, aj medovku, aj mätu, že si spravte čaj. Dosť milé.Sun, 27 May 2007 12:00:12 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/97240/Potrebnost.html?ref=rssTri ***** v Radotíne (vajgelova)Natočíme všetko, čo sa deje. Lebo pred sebou už nemáme ozaj žiadne tajomstvá. Vieme byť na seba aj hnusné, ako pozorujem, ale tak asi sa to stáva, nie sme prvé ani posledné. A spoznávať na vlastnom, že kde sú hranice, pokiaľ sa to smie a nesmie, o tom je náš život. Robiť svietidielka, lebo to sa predsa má, tešiť sa na prázdniny, chodiť na slnko a dať pozor, aby sa nespálil nos.Sun, 22 Apr 2007 15:30:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/92290/Tri-v-Radotine.html?ref=rssPred zrkadlom (vajgelova)Prišiel môj strýko v žltom svetri, on je vždy taký štýlový biznismuž. Pije málo silnej kávy a moja mama sa vždy snaží spraviť mu ju takú, aby nefrflal. Kričí a smeje sa rovnako ako môj otec. Rada ich počúvam, lebo sa celý život predbiehajú, kto je aký, kto sa cíti lepšie, kto sa má lepšie, najlepšie je, keď zhodnotia, že je to viacmenej vyvážené. Nehanbia sa pred sebou, každý v tom svojom svetri.Thu, 05 Apr 2007 21:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/90016/Pred-zrkadlom.html?ref=rss100% (vajgelova)Je výborné zažiť niečo skutočné. Ako keď nám Jenti povedala, že tých ľudí vyviedli na čerstvo poorané pole a oni cítili, že zem vonia. Zem voní aj keď trochu prší v Horskom parku, aj včera, keď sme šli tadiaľ s Annou na stanicu. Skutočná bola aj žena, šialená žena vo fialovom. Fialový klobúk, kabát, nohavice, topánky, pásikové ponožky, zakladač na papiere, taška, všetko bolo fialové. Keď stretnete niekoho takto fialového, to je prerod módy, to sa mi celkom chcelo byť celá v oranžovej napríklad. A kráčala stotožnene. Bola v minulom živote určite nejakou dvornou dámou, aj ja som bola, vonia mi tento bergamot.Sat, 24 Mar 2007 11:11:11 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/88107/100.html?ref=rssSunny* (vajgelova)Chce sa mi plakať nad pochopením, že už rozumiem, že sa až hanbím za detinskosť. Už nebudem, sľubujem. Ticho som. Upratala som všade, nábytok je nacucaný včelím voskom, čistím. Pierkový vankúš sa roztrhal a z tretieho poschodia pršali chumáčiky. Leje. Je vlhko. Holuby smrdia, keď zmoknú.Sat, 03 Mar 2007 17:00:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/84824/Sunny.html?ref=rssTrhliny (vajgelova)Trasú sa mi členky, asi únavou. Tri noci som poriadne nespala, všade je ťažký vzduch. Vetrám a mrznú mi prsty. Všetci tí hnusní chlapi majú trápne biele tričká a svietia svietia, pijú a svietia, ligotavé dúhovky, slintajú a vylievajú poldecáky, len to dávam z toho pultu preč, nalievam mate mate lemon mate green, tridsať, som aj šatniarkou, všade tráva. Ogrcané rohy, všetci pozosúvaní pri radiátoroch. Prekračujem pooblievané topánky a nohavice, všetci sa monotónne hýbu, dark, daj mi číslo, nalej mi vodu, potrebujem si vyrovnať hladinu v žalúdku.Sun, 25 Feb 2007 15:50:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/83776/Trhliny.html?ref=rssTak, ako to ide (vajgelova)Staviam nazad rozbitú keramiku, Anuk rozobrala pájkovačku a robí šperky, ktoré sa hodia sem aj sem a tuto to vyzerá Anna výborne, smrdí tam polyester, lebo muži niečo vyrábajú. Tvorivé.Tue, 13 Feb 2007 16:00:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/81863/Tak-ako-to-ide.html?ref=rssDrobné (vajgelova) Viem, že keď bude leto, odídeme, rôzne miesta, rôzne kúty, iní ľudia, nie navždy. Navždy sa použiť nedá.  Dogrcám sa, keď to už za mňa niekto neukončí. Nevravte, že preháňame, my len chceme byť niekde, kde sa dá už teraz vedieť, že tam patríme, že to je odrazové miesto, vyskoč, vyskoč do výšin, nezabije to, to len posúva. V každom prípade.Thu, 08 Feb 2007 15:45:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/81089/Drobne.html?ref=rssJako mastodont (vajgelova)Ono to teraz vôbec nie príjemné. Čaká sa. S takou tou čepieľkou na zátylku, nereže, ale šteklí. Zastavil sa čas pre udalosti, už to len samé niekam beží a ja som zvedavá. Vsugerovávam si silný pocit istoty, že zhnijem nad rysovacou doskou, čo vôbec nie je prípad pre môj chtivý rozlet.Thu, 01 Feb 2007 17:00:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/79967/Jako-mastodont.html?ref=rssIdea*deep*forever (vajgelova)Niekedy mi trápnosť vôbec nevadí. Kráčanie v tme, prší na cigaretu a mne z očí. Len aby som si nepripadala spokojná. S oranžovými nohami sa predieram pomedzi anglicky hovoriacich odborníkov na mladé umenie, elegantné panie sa pozastavujú a s prepletenými rukami uznanlivo kývu hlavou že rozumieme tvorbe.Fri, 19 Jan 2007 21:21:21 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/77961/Ideadeepforever.html?ref=rssStopy, kde sa len dá (vajgelova)Mlčím, keď niekto silnejšie hovorí. Kreslím, keď chcem silnejšie hovoriť.Thu, 11 Jan 2007 14:00:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/76783/Stopy-kde-sa-len-da.html?ref=rssByť len pirátskou spojkou (vajgelova)Vravím, keď mi dávaš pusu na vlasy, že už nebudem dupať ako sedemročná, a ty mi vravíš, keď mi dávaš pusu na vlasy, že už ma nebudeš nútiť pri obede jesť to, čo mi nechutí. Cítime sa asi všetci občas o dosť mladší. Večer som pri ceste od toho, ktorý má vždy najviac času na svete a nikdy sa nikam neponáhľa, premýšľala o rozmanitosti okolo mňa, že koľko síl ma stojí byť zadobre všade, že vlastne mne možno až príliš záleží byť zadobre všade, kľudne by som sa mohla aj pohádať s tebou a s tebou, ale tak poriadne nahlas, niekde hystericky pred ľuďmi, tak, jak to doma robím, jak to len ja viem, no ja živím v sebe okrem nejakých zbytočností aj dôležitý pokoj. Spojka.Sun, 07 Jan 2007 11:33:11 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/76172/Byt-len-piratskou-spojkou.html?ref=rss* fragile (vajgelova)Vedela by som nahrádzať stratené všeličím novým, čistým, ale to by som vedela len ja. Sú v povetrí zbytky, roztrhané vnútra, viem, že vieš, že ich vnímame, neviem pomáhať, keď sama potrebujem pomoc. Asi si ani spolu nevieme pomáhať. Časom sa zo mňa olupuje prach. Som doma sama, pretože sa tu všetci tlačíme a nie sme zvyknutí bývať tu všetci pokope. Mama slzí, lebo je to romantické, večerať svorne pri sviečkach a spievať falošne koledy, tieto Vianoce sú o láske medzi nami, ale sa to aj tak všetko kazí, lebo dcéry sú mĺkve a nespolupracujú. Chcela by slová ochutené horským medom, neviem to teraz dávať, sory Ježiško.Tue, 26 Dec 2006 20:50:20 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/74671/fragile.html?ref=rssSliz (vajgelova)Medzi podlhovastými bordó stenami vychutnávam sestrinu prítomnosť, rozprávame sa nielen očami. Po čase. Rodinnosť. Hrá to dosť nahlas a tak sa k sebe máme najbližšie, ako je to v tej chvíli možné. Rada sa na ňu usmievam, lebo viem, že rozumie najviac, lebo v nás koluje niečo rovnaké. Vedľa jedia krvácajúce bifteky. Predávam im dve cigy za stovku, vnímam tú záväznosť, ešte niečo budú chcieť. Máme narušenú rozprávaciu niť, lebo sú hluční. Opití a hluční. Starý chlípnik, má 34 rokov, ženu, dve nepodarené chlapčenské deti, najskvelejšiu a najvýnosnejšiu prácu a svoju nehrdosť a pučiace brucho. Pokorný, mladší vedľa neho, trochu sa asi hanbí za kamoša.Wed, 20 Dec 2006 23:23:23 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/74049/Sliz.html?ref=rssZlaté sny (vajgelova)Náš vek povoľuje veriť. Spievam nahlas, ako Lucia, je to to najlepšie, čo teraz môžem, je to to najúprimnejšie, počuť to neviemkam až, až k susedom Talianom, prekrikujem ich kriky, vôbec to tu nie je vianočné, ale aj tak nemám chuť na punč a strom, ale to pre tú nevyrovnanosť v tebe, mi vravia. Spanie.. Reparujeme svoje telá, každé v rôznych domovoch a vravíme si už to nikdy nebude také ako predtým, už to bude len ťažšie.Sun, 10 Dec 2006 12:00:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/72659/Zlate-sny.html?ref=rssMáme silnú čelusť (vajgelova)Vidím v tom jakúsi paralelu, žijú mi v tej koži, aj Tebe, prognóza na uzdravenie je však veľmi dobrá. Neviem, či poznám niečo lepšie, ako je náš prázdny byt, za tmy, keď pijem pri dvoch sviečkach horkú kávu a spievam si Navarovej krásy. Unavená. Bojím sa vášho príchodu, s igelitovými vreciami plnými oblečka a Sarcoptesov scabeiových vás čakám, jak mi poviete, že jak to žijem, kedy mi konečne poviete všetky pravdy, ktoré ja nevidím, lebo som oslepnutá sprostáčka. Čakám a zakresľujem tie roztoče, chcem vnímať tie chodbičky, ten mikrosvet, 400krát300 mikrometrov veľký.Wed, 22 Nov 2006 19:19:19 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/70517/Mame-silnu-celust.html?ref=rssRyba bozkáva vaňu (vajgelova)Počúva: píšeš jako ten a ten, kresíš ako ten a ten, pripomínaš mi tú a tú, vždy, keď je to najviac o mne, o mojom R, keď ma holú obzerajú Autority. Chystám jasné na papieri, aby chápali aj tí, pre ktorých dobrovoľne, navždy zostanem tichou, mlčanlivou rybou, je to ale príliš konkrétne, príliš, chápete, stráca to na výtvarnosti, a tak sa v tom motkám, snahou naďalej zostať nažive, nezranená z ľavoboku. A tvoríme si hranice, presne, ako sa nám chce, múriky výškou nad hlavu, nedá sa prekročiť, lebo je to jednoduchšie pre daný moment, ale ja nechcem také, také, jak sa ti zažiada, to zraňuje najviac, jak sa dá. Vhupla som do vane.Tue, 14 Nov 2006 14:00:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/69507/Ryba-bozkava-vanu.html?ref=rssBez zbrane vami videnej (vajgelova)Dym mi už nechutí. Nechutí mi pohľad na poskakujúce opité matky detí ovešaných stužkami. Chcem si maľovať prekvapenosti, nedokončenosti. V izbe mám na stole gýčovitú šialenosť plnú farieb, dávno to už nie je také, aké to pôvodne malo byť. Čakám, čo z toho ešte vyrobím, je tam zmes otázok aj odpovedí. V chaose jasnosť. Hanbím sa za to občas, lebo je to prekuknuteľné. Povlečiem to vlakom a niektorí to aj cez obal uvidia. Pochopia. Stojím pred vami a už nemám na sebe nič, ani slová nemám, mám len papieriky, čítajte z papierikov, nesnažte sa chápať, hodnoťte nehodnotiteľné, mne to vnútro trochu kymáca, stačí spomenúť tú zbytočnú linku vpravo pri chvoste, sýtosť červenej, čokoľvek.Sat, 04 Nov 2006 12:50:00 +0100http://vajgelova.blog.sme.sk/c/68375/Bez-zbrane-vami-videnej.html?ref=rssSpučte moje neistoty (vajgelova)Buďte tutok, blízko, si vás budem čičíkať, aj vy mňa môžete. Nebojím sa možných odchodov. Cítim sa trošku ako zajac pred úderom palice. Do hlavy. Keď ma držia len tak jakože za nohy, nemôžem nič, možno zapišťať, že sa mi nepáči, že visím za labky, au au, neviem premýšľať, len chcem skočiť a utekať. Nedobi ma, neskop, ja chcem naďalej byť prítomná niekde vo vzduchu, letieť po izbe jako Chagallova žena, chcem byť.Thu, 26 Oct 2006 18:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/67331/Spucte-moje-neistoty.html?ref=rssFormalitky (vajgelova)Mechanické diktovanie a nám padajú viečka. Vytáčajú ma akékoľvek prejavy detinskosti, neviem ich v momente spracovať, a tak len obzerám modrosť bobmičkovej stopy a chcem, aby zvonilo. Stačí, že tam budete, rozumiete, to je taká formalitka. Sedím pri minerálke, veľa dospelých v sakách a košeliach, riaditelko a jeho syna obrazové gýče šampus na stene šampus, bublinky, bublinky. Nemôžem nič povedať, lebo som najmenšia z najmenších. Sledujem debaty, ktoré povedú nikam, pretože toto nie je v našej moci, my s tým naozaj nič nespravíme, my sa tu budeme sťažovať a ponosovať a naozaj s tým nič nespravíme, len okatá tajomníčka spraví zápisnicu kde sa podpíšem aj ja, najmenšia z najmenších a pošlú to niekde, kde to teta s kávou v ruke pohodí na kôpku, lebo Art dnes nefrčí.Tue, 24 Oct 2006 19:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/67071/Formalitky.html?ref=rssIron (vajgelova) Odtiahni si môj nalakovaný palec po železničnej trati naspäť do Piešťan, nech ho tam máš, polož moju jedinú akožeprítomnosť niekam do obývačky, skús sa s ním rozprávať, čakaj zázraky, znásilňuj tú situáciu, chci vedieť v hodinových intervaloch všetko, len už to nerob mne. Môj palec je silnejší.Tue, 17 Oct 2006 15:30:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/66187/Iron.html?ref=rssRýchlo to s cinkotom dopadá (vajgelova)V duši mám priehradky v lesklých fóliách. Ich zadováženie mi vzalo sny, pokoj krčnej chrbtice a chuť do jedla. Po noci mi vo večernom rýchliku, ktorý hrá trance, prídu moje oči v odraze skla priehľadné, vidím cez ne svetielka krpatých okien. V uličke divožienka vyzúva turistické topánky, čo zažili kopec, ako S. a S., že keď vyjdeš, utečieš, keď zliezaš, je ti grckoidne, lebo sa vraciaš, lebo Ťa to zhltne. Odmŕzajú mi končatiny, lebo prituhlo, lebo je jeseň. A ja by som šla presne opačným smerom, ako mám prechodné bydlisko, na kopec. Rada ideš opačným smerom, Tvoj detinský vzdor. Fuj, kašlem vám na vaše domnienky.Mon, 09 Oct 2006 16:16:16 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/64385/Rychlo-to-s-cinkotom-dopada.html?ref=rssŠtipľavosť nad kameňmi (vajgelova) To sa tam dymilo. Prach všade a ja žmúrim, lebo aj slnko, aj ten prach, nech to nepreniká celé cez viečka, chránim sa. Ste tu všetci, oplieskavate mi o hlavu vaše nespokojnosti, nechcem sa cítiť vinná za vaše nespokojnosti, žijeme životy, svoje životy, ja to viem aj spájať niekedy, veď to je krásne, keď sa to vie spojiť všetko, skĺbiť nekonečné uháňanie sa niekam, ale vy nie, vám to nestačí. Okej. Budeme si teda len oznamovať, že sa máme, ako sa máme. Mon, 25 Sep 2006 16:30:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/63515/Stiplavost-nad-kamenmi.html?ref=rssZrnitosti bez čakania (vajgelova) Prerušenia, novinkovosť, abstinujem od kresby, lebo v návale údivu a obdivu som to celkom zabudla. Cítim, že už ale veľmi chcem, že keď sa to podarí, bude to silnejšie než by som aj pripustila, že to pochopia tí, ktorí čítajú šifry, obrázky medzi riadkami. Na koláži z novinového papiera je nakrajšia tajnosť písmen, kedy vyčiarkneš a prekreslíš, ponecháš čitateľným. Na literách nakreslíš duševné slová. Možnosti.Tue, 19 Sep 2006 16:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/62879/Zrnitosti-bez-cakania.html?ref=rssNiekam (vajgelova)Mechanika Tvojho mozgu, vášho mozgu, ich mozgu. Nespája sa to s mojou (vraj tiež) mechanikou. Nerozumiem tomu. *** Naďalej ma to baví, naďalej to robím s láskou, naďalej bez toho neviem žiť. Naďalej ma zabíja pohľad na nespokojnosť ostatných, frflanie na zmeniteľné len vy nemeníte, vyžívate sa v statickosti, chcem pomáhať, silno vám rozprávať o kráse. Nech sa vám lepšie kreslí.Mon, 11 Sep 2006 16:16:16 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/61953/Niekam.html?ref=rssMalebnosť vo väčšom (vajgelova)Keď si tu sedím, premýšľam. Ticho ako v kostole. Šumí ventilátor a zvonku je ticho Bratislavy. Veľa ľudí a ich tichohluk. Stretávam a obzerám. Plagátiky, nálepky, smetiaky a Japoncov. Furt tu behá ten vláčik. Som rada, že som tu. Lebo tu je to iné. Som priesvitná.Mon, 04 Sep 2006 16:16:16 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/61122/Malebnost-vo-vacsom.html?ref=rssNechávam v sebe obmedzovanie (vajgelova)Ľakanie sa vopred. Trasú sa mi kolená. Rovnakou frekvenciou, ako som sa prvý a poslednýkrát viezla na cicpakli*, kde to je nestabilné a nevedela som, či pozerať a báť sa, či nevidieť a báť sa ešte viac. Mačkala som plecia mojej voziteľky a jazdu som zakončila neelegantným pádom. Alebo dnes. Nemám rada injekcie. Moment stlačenia kože a ten mini vpich, akurát mne je zle dvadsať minút predtým a pätnásť po ňom, všade cítim óder dezinfekcie a pamätám si len úsmev doktorky, ktorá si už zvykla, že inak to nebude, že tam proste večne budem sedieť zelená.Wed, 30 Aug 2006 15:45:15 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/60544/Nechavam-v-sebe-obmedzovanie.html?ref=rssZadržať dych, neskôr vydýchnuť (vajgelova) Sledovať olupujúcu sa farbu, padajúcu závoru, červený odkvap na zemi. Tu kdesi sme chodili, nevedela som ani bránku preliezť, vedľa mali aj prasiatka. Za bránami je kopec tajomstiev. Pred šípkovým, nedozretým kríkom sme prehĺtali jednoznačne silné spomienky na detstvo v zelených gumákoch. Na občasný jaš v spomienkovom svete nášho otca.Thu, 24 Aug 2006 23:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/59870/Zadrzat-dych-neskor-vydychnut.html?ref=rssKaždopádne veľa času (vajgelova) Mám rada zvuk škrabotu plechového pierka na napnutom papierovom bubne. Každým ťahom sa bojím o jeho bezpečnosť, sledujem ťahy štetca, ako z papiera uberá vrstvy a tvorí malinké hrudky, známky nekvality, ale mne je to možno až priveľmi jedno. Nemám trpezlivosť na serióznosti.Tue, 22 Aug 2006 19:50:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/59573/Kazdopadne-vela-casu.html?ref=rssZúčastnenosti na neuverenie (vajgelova) Zvyknem sa báť, keď zamykám čajovňu. Máme aj mrežu, veľa zámkov, v noci je tma a dnes veľmi fúkalo. Volalo to na dážď, hlučný a nárazový. Zajtra, keď sadneme do trávy, budeme s mokrými zadkami pozorovať stavajúce sa stany. Poumývala som kanvičky aj svoju dušu, v rámci možností. Ešte tak ísť sa porozprávať s Tebou, zosypať to zo seba v tej malej zatuchnutej kutici, šeptom to hovoriť zamračenému Sprostredkovateľovi. Viem, že niekedy pôjdem. Ty si zúčastnený, ozajsky.Nezmierim sa s nespravodlivosťami.Wed, 16 Aug 2006 23:32:23 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/58977/Zucastnenosti-na-neuverenie.html?ref=rssMala rada všetko, čo ja neznášam (vajgelova) Niekedy jednoducho neviem premlčať nepríjemnosti od nepríjemných. Veľkotučná, celá biela, chcela všetko najrýchlejšie. Skritizovala čo sa dalo, najprv bol čajík málo sladký, priniesla som jej karamel pozri sa, já si to tu takto zamiešám, pozri, ja ťa aj čaj naučím variť, potom však zase príliš sladký, varila som jej nový. Potýčka. Nemám rada, keď so mnou ľudia hovoria ako s blbcom, mladá síce som, no viem, čo im cpem pod čumák... Nechutí mi presladené. Keď potom v zákulisí počítam do dvestotridsaťšesť, chce sa mi nič jej neuvariť, nič jej nepriniesť, len potiahnuť za vlasy jej dlhochvostého priateľa. Únava ma skolila, pijem tu kávu, kde sa mlieko zgrclo do tých guličiek. Keby sa mi chcelo, keby sa mi aspoň trošku chcelo.....Sun, 13 Aug 2006 10:39:12 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/58507/Mala-rada-vsetko-co-ja-neznasam.html?ref=rssUbzik pred plačlivou niťou (vajgelova) Chcela som ukončenie. Bodku za plačlivým prevalením na gauči, kde som si dusivo vyplakávala očný sklovec za nepriehľadnou obálkou vtieravého časopisu. Reklamy, reklamy, pikantné lovestories, reklamy, obrázky, reklamy, niekde medzitým Sting, spomienkový Sting, zvuky môjho detstva, lebo oco ho má ozaj rád.Thu, 10 Aug 2006 18:18:18 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/58243/Ubzik-pred-placlivou-nitou.html?ref=rssRada by som vykričanie do úplna (vajgelova) Na samé dno. K pätám. Zabíja ma rátanie peňazí, premýšľanie o pokazenosti sliviek, dilemy vyhodiť/nevyhodiť. Separujem tetrapaky, ovoniavam mlieko, krájam rajčiny a varím každý deň. Nie som na to zvyknutá.Fri, 04 Aug 2006 20:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/57555/Rada-by-som-vykricanie-do-uplna.html?ref=rssA znovukop (vajgelova) Prešľapujem z nohy na nohu, stojím nad tou nedokončenosťou, neviem to prerobiť, dokončiť, ani sa na to nečinne dívať. Jedinou stopou po kreativite sú nezmývateľné tušové fľaky na vrstevniciach kože. Žmurkám na nebo, že nech to na mňa zase spadne. Ten zabíjací nával úchylnej chuti kresliť.Čakám ten kop od Múzy božskej. Poriadne výtvarnej.Wed, 02 Aug 2006 22:00:00 +0200http://vajgelova.blog.sme.sk/c/57312/A-znovukop.html?ref=rss