Romana Vajgelová
pur(e)
Takto doma spisujem na papierik všetky kultúrne akcie, čo mi nesmú ujsť. Vystrihovať z novín miničlánky. Žihľavový čaj, lebo očista, a hrozno. Máme doma veľmi veľa zeleniny. V pondelok nás príde určite vyšibať dedko, ktorý si už v hlave zase vytvoril nezmyselný príbeh. Ráno som nakričala na mamu, že čo chce vyzdobovať, keď žiadne veľkonočné ozdoby nemáme, len tri pomaľované sadrové zajace a pár veľmi starých vajíčok, plus nejaké dve od nás ešte zo škôlky. Napokon som to všetko naukladala na stolík v obývačke, oco priniesol tri prútiky zlatého dažďa, tak tu už máme sviatky. V podstate to dosť smiešne vyzerá, lebo v iných kútoch sme mali ešte Vianoce. Nechcem tu kresliť, lebo sa bojím, že mi budú cez plece pozerať a pýtať sa a nechcem im veľmi vysvetľovať teóriu milostného trojuholníka. Lebo to teraz riešim. Keď si prezerám všetky tie farebné časopisy, jar a zajačiky a koláčik a bylinky, vtedy sa vo mne prejaví opatrovateľstvo. Že by som sa chcela starať a postarať. Niekedy. Ako keď veľa periem, keď si kúpim Perwoll na farebné oblečko, Pur, pozametám.