reklama

Ružové kamene

Aby som nebola zaliata sladkokyslou vodou, odcestujem. Keď už nie inak, tak aspoň na jar, v lietadle za tebou, čo chodíš po nociach a trochu reveš, Amsterdam, ale to aj ja, lebo som sa cítila oklamaná. Už to prechádza, lebo doma je jedlo a robota v čajovni, celé je to rodinné a vlastne príjemné. Spravíme si náš alternatívny workshop a potom sa opijeme. A poviem ti všetko, ako neverím, ako mi otec dal na Vianoce vodku, ako sedávame v škole na radiátore a Lena ťa vždy spomenie, až mi to je niekedy blbé a ostane mi trpko v hrdle.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Potom, čo mi došlo, že ma mali naučiť, že muži klamú, som sipovedala, že teraz budem dlho sama a nebudem reagovať. Že ja nemám lentelo.

(Lebo som ozaj veľa revala, na lícach sa mi spravili odplakania v zime také škaredé fľaky, chcela som si pozrieť aj tú Perinbabu,ale keď to teraz počujem, je mi z toho najviac zle, lebo on ju má veľmirád.)

V tom byte v Petržalke ma nikto nepočúva, je to ozajlen o tom, že si buď splním tie povinnosti spísané na korkovej nástenke,alebo si vypočujem nechutný prejav, ako som si dovolila nevyniesť smeti. A odkazypozvýrazňované krikľavo, treba preč. Nežijú ako my. Mať veselý byt hoci aj sošpinavými šálkami v umývadle.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A na politickom žúre vyobliekané političky cudnepopíjajú víno, potom sa opijú a robia kariéru. Čo je staré a bohaté,toho sa treba dotknúť. Normálne mi z toho bolo zle. Medzitým ako saprsili, som im nosila stále nové a nové víno a kapustnicu. Lebo onidosiahnu presne to, čo chcú. Nežijú ako my.

Silvia, nevadí, že my nevieme mať normálny vzťah.

V slabej chvíľke som si rátala všetkých mojich frajerov. Hrozivo neschopné.

V kuchyni sa doma rozprávajú, po tom, čo sme zjedlikačku, že či šlukujem. Mama si myslí, že nešlukujem.

Sneh a cintorín,kreslila som babke na hrob srdiečka, oco ma zahriakol, že nechaj to, je topekné také zasnežené. A o tom to je, že trochu nezvládam umyla si siruky?nejdeš už spať?to ideš zase do roboty?dojedz to!schudla si aspoň sedem kílRomana.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Treba písať tieto smutnejšie veci, aby nič v nás podobnénezostalo.

Prišla som na to, že najlepšie bude, keď zase začnemskresľovať všetko, čo som zažila, a potom z toho robiť grafiky, žeinak nebudem spokojná. A pod tlakom nelásky spravím vymakanú drôtenú sochučloveka, ako žerie ružové kamene a tlačia ho v bruchu aj v hrdle,lebo tak to je, že tomu uveríš, že to do teba napchajú.

Ale keď prídem, sadneme na terasu. Chýbaš. A prinesiem ti veľa radosti. Lebo tovykreslím.

Romana Vajgelová

Romana Vajgelová

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

20, viac som v Bratislave ako doma v Piešťanoch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáseptember 2008január 2007február 2007marec 2007apríl 2007máj 2007jún 2007júl 2007august 2007september 2007december 2007január 2008február 2008marec 2008jún 2008

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu