Aj tak celé dni robím nič. Neviem vybrať ľudí, čo by som ich fotila, neviem vybrať miesta, čo by som fotila, len lesk a svetlo, a potom svetlo v tme, jak je to rozmazané, jak mi budú hovoriť preboha načo takéto fotíš, ale ja to nevymažem, lebo je to záblesk.
Potom naservírovať jedlo, zase ryža s niečím, a budeme sa pozerať, jak prší a nebudeme môcť von, uzavretí v americkej škatuli, kde kvapká voda zo stropu do vane plnej piesku a vlasov, zabité šváby a záchod trochu hučí.
A myslieť na to, že keď sa vrátim domov, dám si panáka a poviem, ako bolo.
Že ženy vyšli von v mužských károvaných šortkách a skákali v daždi. David priniesol jedlo.
Asi pôjdeme spať neskôr.
V NY odfotím zase všetko odznovu, aj holuby, v každom mieste na Zemi už bol holub, holuby sú všade, plašia vrabce, ktorým chcem dávať jesť.
Mama s otcom mi kývajú do monitora, opakujú to je skvelé, že sa to takto dá, sledujem ich zuby, oco ma stále napodobňuje a pýta sa, čo mám nové, či som poslala tie pohľadnice, je nesmierne dôležité, aby si poslala tie pohľadnice, babke a dedkovi na tom záleží. Zabudla som im povedať, ako Iva chodila zasvinenými ulicami bosá, lebo ju otlačili štýlové topánky.
Žmýkajú si to mokré oblečenie do kuchynského drezu.
A v práčke sa stále točia smradľavé mužské tenisky, v chladničke hromada mäsa, a potom pivo a jogurty.
Prievan v hlave, alebo ju prečistiť soľou oceánu.
Mendéz sa leskne a ja myslím, že keby ma pretiahol, bolo by to silno a mužne. Vraví fakin rejnin a pľuje.
Mysli na romantiku, veď to jestvuje. Ale máš rozpor, moja.
